Domů
Nekrology
Kramar, Dalibor: Dalibor Kramar vzpomina na EB


S Egonom Bondym som sa osobne zoznamil ked som bol zaciatkom devatdesiatych rokov redaktorom v Bratislavskom dvojtyzdenniku Echo (v ktorom jednym z ilustratorov bol vtedy este student Danglar). Od pani Carnogurskej som mal kazetu s jeho nahrávkou-listom zaujemcovi o vychodne filosofie. Pan Oldrich Kral mi v liste spomenul Bondyho ako jedineho kto v nasich koncinach rozumie cinskej filosofii. Egon Bondy suhlasil napisat niekolko clankov pre Echo, podobne ako pani Miltner, Kral a pani Carnogurska.

Dialkovo som vtedy dokoncieval Pedagogicku fakultu Komenskeho univerzity. Rozhodol som sa studovat sinologiu v Prahe obnovenej pod vedenim Oldricha Krala. Skusky trvali tyzden a Egon Bondy mi nechal kluce od svojho bytu na Nerudovej ulici. Pan Kral mi oznamil ze som bol prijaty na obhajobe doktorskej prace pani Carnogurskej, kde oponentmi bol on a Egon Bondy.

Echo prestalo existovat, odisiel som do Prahy a neskor do Ciny. Tam i neskor v Spanielsku ma sprevadzali jeho Poznamky k dejinam filosofie a v roznorodm okruhu svojich znamych som rozsiroval Bondyho poeziu (i vo vlastnych prekladoch do spanielciny). V Spanielsku som bol v styku s ludmi na vytvarajucej sa katedre dalekovychodnych studii na madridskej univerzite UAM, naucil sa spanielsky a polozabudol cinstinu, spolupracoval som na vytvoreni katalogu v spanielcine pisanych knih a dokumentov tykajucich sa Ciny a ulozenych v spanielskych statnych a cirkevnych knizniciach (ktore vo svojej vacsine nikdy nikto nekonzultoval) a pracoval som ako cinsko-spanielsky tlmocnik pre madridske oddelenie zahranicnej policie. Na univerzite v Madride som nazrel do sposobu ako sa formuje a financuje sinologicke studium a na policii ako vlastne Cinania do Europy prichadzaju, co tu robia, s cim napodiv policia bojuje a co je nutena tolerovat atd. Este v Prahe po navrate z rocneho pobytu v Cine mi pani Lomova daroval svoje skripta Citanka tchangskej poezie s venovanim aby som vraj celkom nezanevrel na Cinu.

Pred siestimi rokmi som odisiel na Taiwan kde zijem s manzelkou a dvomi detmi dodnes. Moj starsi syn dokoncuje prvy rocnik statnej zakladnej skoly. Moje neknizne poznavanie cinskeho sveta pokracuje.

V auguste 2004 som bol v Bratislave, lebo som si musel prist obnovit pas. Zatelefonoval som Bondymu a hoci vtedy uz nezvykol prijimat navstevy sme si dohodli schodzku v byte na Dlhych dieloch. Rozpravali sme sa tri hodiny a takmer rok sme si obcas napisali.

Spomenul som mu moznost prelozit nieco z jeho prac do spanielciny (v jednom vydani indicku a cinsku buddhisticku filosofiu a nejaku poeziu, Bondy navrhol svoj Ples upiru), ale projekt je stale len v pociatkoch. Mozno prave Bondyho odchod ma privedie k prehodnoteniu dolezitosti mojich cinnosti a vratim sa k nemu.

Ked som mu spomenul ze moj syn si pospevuje prazske pesnicky v jeho podani, mimochodom stiahnute z Vasej stranky, zasmial sa, tak uz som svetoznamy.

Pri vsetkych osobnych stretnutiach Bondy bol prijemnym, chapavym a zabavnym spolocnikom. Mozno obcas upadal tak trochu do sinolatrie. Je mi luto, ze sa s nim uz nestretneme. Jednou zo zvlastnosti nasej spolocnosti bolo, a stalo by za to aby i zostalo, ze sa spolu zhovarali i ludia s rozlicnymi nazormi. V jednom z listov Bondy napisal, moj mandat nebies sa naplnil. Kiezby sme to raz o nas mohli povedat i my.